Z histórie

V roku 1870 vtedajší minister školstva vyslal Józefa Szakkayho, profesora košickej reálky, na študijnú cestu do cudziny, aby spoznával vyššie odborné vyučovanie. Szakkay sa oboznámil s odbornými školami v piatich vyspelých štátoch Európy. V roku 1871 predložil ministerstvu návrh na založenie vyššieho priemyselného učilišťa. Ministerstvo návrh prijalo a v auguste toho istého roku povolilo otvorenie trojročného Vyššieho strojníckeho učilišťa. Vyučovanie sa začalo 9. októbra 1872 s 19 žiakmi, po prvom mesiaci ich bolo 31. V školskom roku 1874/75 mala škola tri triedy a svojich vlastných profesorov. Od 1. januára 1876 prešla táto najstaršia škola svojho druhu v strednej Európe pod štátnu správu. Minister školstva súčasne vymenoval Ing. Szakkayho za riaditeľa školy. Súčasná budova SPŠ strojníckej stojí na pozemku, ktorý škola kúpila v roku 1876 na výstavbu školských dielní. 8. novembra 1878 navštívil školu aj vtedajší panovník František Jozef. Zdržal sa asi pol hodiny.

Už v školskom roku 1878/80 dosiahla škola európsku úroveň. V roku 1885 sa už nevyhovujúca budova školy zbúrala. Nová sa začala stavať v máji 1879 a už v novembri bola hotová. Prvé významné obdobie histórie školy sa skončilo v roku 1886, keď zomrel jej zakladateľ, Ing. Szakkay. Novým riaditeľom sa stal Karol Tetmayer, ktorý prepracoval organizačný poriadok školy a pozdvihol ju medzi najslávnejšie inštitúcie Rakúsko – Uhorska.

V septembri 1889 sa začali práce na rozšírení školy. Prestavba, ktorá sa ukončila v októbri 1901, dala škole tvar aký má dodnes.

Veľkým prelomom v histórii školy bola 1. svetová vojna, keď budova slúžila ako vojenské veliteľstvo i vojenská nemocnica. Vojsko zabralo i dielne, premenili ich na opravovňu motorových vozidiel a neskôr v nich vyrábali zbrane a muníciu. Od jari 1916 sa v dvoch učebniach vyrábali umelé končatiny a ortopedické pomôcky.

Nová čsl. vláda vymenovala za riaditeľa školy Ing. Václava Mayera. V škole sa začalo vyučovať po slovensky. Do prvého slovenského ročníka sa prihlásilo 49 žiakov a v januári 1920 bola otvorená aj jedna trieda s vyučovacím jazykom maďarským. Štúdium sa končilo maturitou.

V školskom roku 1931/32 bola v škole zriadená čitáreň a školská knižnica, ktorá v roku 1938 obsahovala 13 260 výtlačkov. Chudobným žiakom sa poskytovala sociálna pomoc, vydávalo sa im šatstvo a mali bezplatné obedy.

Od roku 1918 po rok 1938 absolvovalo školu 1132 študentov.

Ďalším negatívnym zásahom do života školy bola druhá svetová vojna, škola bola rozdelená, jedna jej časť (slovenská) pod vedením riaditeľa Ing. Juraja Krajčoviča, prešla do Ružomberku a neskôr do Banskej Bystrice. Po skončení vojny, v školskom roku 1945/46 dostala škola oficiálny názov Štátna priemyselná škola v Košiciach.

Po 2. svetovej vojne pribúdajú k pôvodnému strojárskemu odboru ďalšie:
elektrotechnický,  hutnícky a dopravný.

Z priestorových dôvodov sa tieto odbory odčlenili v rokoch 1952 – 1967 od materskej SPŠS a vytvorili sa z nich samostatné priemyselné školy. Spolu s denným štúdiom sa rozvíja i štúdium popri zamestnaní. V roku 1955 sa začala výstavba novej školy na Komenského 44, tam sa presunul elektrotechnický odbor v roku 1967/68, hutnícky sa odčlenil v roku 1963/64, časť s vyučovacím jazykom maďarským v r. 1952/53. Posledný odčlenený odbor je dnes SPŠ dopravná. Od roku 1967 učitelia školy navrhovali a zhotovovali učebné pomôcky. Tie sa úspešne vystavovali na svetovej výstave vo Švajčiarsku , ďalej v Budapešti, Brne, Banskej Bystrici a v Prahe. Potom ich distribuovali do škôl všetkých stupňov v Československu. V rokoch 1977-83 sa vybudovali dve telocvične, odborné učebne, rysovne, nadstavba laboratórií a upravil sa školský dvor.

V školskom roku 1976/77 bol od rozdelenia školy dosiahnutý najväčší počet tried (54) s počtom žiakov 1609 a troma elokovanými triedami v Krompachoch, Prakovciach a Medzeve.

V roku 1983 sa prvý raz postavila na čelo školy žena – riaditeľka Ing. Mária Slovinská. V roku 1989 začína vychádzať školský časopis Labyrint, ktorý bol ocenený slovenským syndikátom novinárov.

Školu absolvovalo počas jej doterajšej existencie 14 782 žiakov. V súčasnosti sa mnohí jej absolventi stretávajú v Klube priateľov priemyselnej školy strojníckej, ktorý založili v roku 1992. Klub založil nadáciu, ktorá slúži najmä talentovaným žiakom a na zabezpečenie ich študijných pobytov doma i vo svete a na zlepšovanie materiálneho vybavenia školy. Klub vydáva vlastný časopis Šrubkár. Škola nadviazala družobnú spoluprácu s pobobnými školami v Maďarsku,Holandsku a Poľsku.

Unikátom školy je od toku 1972 školské múzeum, jediné vo východoslovenskom regióne, v ktorom sú i vzácne exponáty z 19. storočia. Aj z nich sa dozvedáme, že SPŠ strojnícka v Košiciach začínala s kachľovými pecami a petrolejovými lampami a v súčasnosti sa nachádza v „priestore“ počítačov a intenetu.

NAŠA ŠKOLA JE PRVOU PRIEMYSELNOU ŠKOLOU V RAKÚSKO – UHORSKU