Vážený pedagogický zbor, milí študenti,

Dovoľte mi, aby som Vás srdečne privítal pri tejto slávnostnej udalosti, akou je 145. výročie založenia našej školy. Veľmi rád využívam možnosť prihovoriť sa Vám pri príležitosti tak významného výročia v histórii našej školy a nášho mesta. Pravdou je, že od roku 1872, keď sa prvýkrát otvorili brány našej školy, proces vzdelávania prešiel mnohými zmenami. Tak ako sa menili spoločenské podmienky, striedali sa obdobia vzostupov i úderov.

Prenesme sa na chvíľu do minulosti a pripomeňme si udalosti, ktoré predchádzali vzniku našej školy. Písala sa druhá polovica 19. storočia, keď v Uhorsku vznikla prvá škola na prípravu priemyselných odborníkov. Na túto zložitú úlohu sa podujal profesor košickej reálky, inžinier Jozef Szakkay.

9. októbra 1872 bolo otvorené Vyššie strojnícke učilište v Košiciach ako súkromný ústav Jozefa Szakkayho.

Mal 31 žiakov, 56 vyučovacích hodín týždenne. Profesor Szakkay následne získava štátnu dotáciu, kupuje rozľahlý pozemok, buduje dielne. O trinásť rokov získava peniaze na novú budovu a v roku 1886 stojí nová budova navrhnutá architektom Petrom Jakabom.

Prvá svetová vojna ťažko zasiahla aj strojnícku priemyslovku. Dielne boli premenené na vojenskú autoopravovňu, vyrábala sa v nich munícia a protézy.

V medzivojnovom období sa vyučovacím jazykom stáva slovenčina i maďarčina, konajú sa prvé maturitné skúšky. Druhá svetová vojna prináša ďalšie ťažké obdobie. Časť školy s vyučovacím jazykom maďarským ostáva v Košiciach, slovenské oddelenie sa úradným príkazom sťahuje do Spišskej Novej Vsi, Banskej Bystrice, Ružomberka.

Druhá svetová vojna končí a naša škola nanovo začína. A darí sa jej. Košická priemyslovka je v týchto časoch obrovským kolosom, má 63 tried v dennom a 63 tried vo večernom štúdiu. A tak sa od našej priemyslovky postupne odčleňujú jednotlivé odbory a vznikajú z nich v šesťdesiatych rokoch samostatné školy. Stredná priemyselná škola s vyučovacím jazykom maďarským, hutnícka, dopravná, elektrotechnická priemyslovka.

Posuňme sa však do súčasnosti. Pán Szakkay by žasol. Za 145 rokov naša škola 19 krát zmenila názov, riadilo ju 20 riaditeľov, z toho 2 ženy, vyučovalo tu viac ako 450 učiteľov a viac ako 80 z nich boli absolventmi školy. Do tohto času, akým je 145 rokov existencie našej školy, sa dajú premietnuť tisícky osudov mladých ľudí, ktorí práve na našej priemyslovke získali vzdelanie.

Vážení kolegovia, milí študenti !

Jubileum je príležitosťou nielen na spomienky, ale aj na bilanciu dosiahnutých výsledkov, vyjadrenie hrdosti na svoju školu. V zrkadle spomienok sa vynárajú žiaci, ktorí prispeli k dobrému menu školy, absolventi, ktorí sa dobre uplatnili a uplatňujú v odbornej a spoločenskej sfére.

Dovoľte mi vyjadriť presvedčenie, že dnešný slávnostný jubilejný deň bude silným impulzom pre úspešnú budúcnosť nás a našej školy. Želáme si to všetci, veď naša 145 ročná alma mater, teda ľudia, ktorí tvorili jej históriu, budujú jej súčasnosť a pripravujú budúcnosť, si to zaslúži.

Ing. R. Ižolová